Ingrid Borárosová
Pohľady
Odjakživa som rada pozorovala ľudí. Sledovala ich pohyby, črty tváre, vrásky šťastia, či zármutku a hádala, čo ich v živote stretlo a čo ich ešte len čaká. Moji rodičia to doteraz považujú za úchylku, ktorej sa postupom času a dospelosti nechcem a odmietam vzdať. Všetci ma vždy upozorňovali nezízaj. Uznávam pre niektorých ľudí sa mohol zdať môj uprený pohľad nepríjemný, možno tvrdiť, až nepriateľský. V mojom detskom myslení prebiehala podrobná analýza výrazu a očí človeka.